Tatry v literatúre

Digitálna knižnica

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Úvod

HOUDEK, IVAN (1887-1985)

Tlačiť
Obsah článku
HOUDEK, IVAN (1887-1985)
Národné vychádzky na Kriváň
Historická bibliografia Tatier z roku 1951
Celý článok

Druhorodený syn Josefa Houdka (1848-?), ktorý pôsobil ako textilný technik v českom Vysokom Mýte. V dvadsiatich troch rokoch prišiel na Slovensko a profesia ho priviedla do Ružomberka, vtedajšieho centra slovenského textilného priemyslu. Uplatnil sa v textilnom obchode bratov Makovickovcov a sám zapadol do prostredia tejto známej národne uvedomelej rodiny aj tým, že sa tu priženil. Jeho syn Ivan sa narodil v Ružomberku. Zaujali ho Tatry s celou ich bohatou históriou. Články s tatranskou tematikou písal od roku 1924. Postupne zozbieral toľko významných poznatkov, že mohlo vzniknúť základné dielo o Tatrách, ktoré vydala Matica slovenská pod názvom Osudy Vysokých Tatier roku 1936. Druhé, doplnené a spresnené vydanie vyšlo až po vojne, roku 1951. Tretie bolo pripravené roku 1958. Ale v tom čase sa celá rodina Makovických dostala do nepriazne vládnuceho režimu a už nebolo možné knihu vydať. Trvalo takmer dvadsať rokov, kým sa tak stalo. V spoluautorstve s tatranským historikom Ivanom Bohušom, vyšlo toto dielo, predstavujúce základný súbor poznatkov o Vysokých Tatrách, pod názvom Osudy Tatier roku 1976.


1. NÁRODNÉ VYCHÁDZKY NA KRIVÁŇ

Úryvok z väčšej práce o Kriváni

Posledným členom, strážcom Tatier na západe, hlavným repre¬zentantom, najvyšším štítom ich liptovskej skupiny, je bohatier a kráľ Liptova, náš znárodnený, ospevovaný, gigantický Kriváň. Jeho charakteristické, z troch strán len ťažko prístupné, holé, k doline Kôprovej nachýlené, temeno siaha do vysokých sfér, akoby až do azúru nebies. Vyčnieva vysoko z temnej zelene lesného pásma, lemujúceho jeho úpätie, pokrývajúceho jeho spodné svahy, a po¬skytuje úchvatný rozhľad, ako len máloktorý tatranský štít: do divých dolín, strmých priepastí a hlbokých kotlín, na strieborné stuhy zurčiacich horských riav, na hučiace, spenené vodopády a perliace sa kaskády, na zasnežené žľaby, na čarovné smaragdové a oceľovo-modré plesá, kontrastujúce ostro so svojím šedivým okolím, na skvelé, prekrásne sochorce, kontúry tatranských sivých skalných velikánov, ozrutných skamenených titanov prerozmanitých tvarov, s ich divými, rozbitými masami pitoreskných skál a brál, na malebné lúčiny, lány, nivy, na široké údolie Váhu a rovinu Po¬pradu, posiate obcami, osadami i samotami, na susedné pásma lesov, mohutné vence vrchov a ponad ne do ďalších oblastí, na kus slovenskej i bratskej poľskej zeme, strácajúcich sa v nesmier¬nych diaľavách, plných tajomného šera, hry svetla a tieňov, lahodiacej zraku. Všetko to splýva v jediný grandiózny, plastický celok, v pestrú mozaiku, paletu hýrivých farieb, spriada sa v rozkošnú symfóniu, pôsobí mohutným, neopísateľným dojmom na pozoro¬vateľa, ktorý tu v posvätnom tichu, nemo, s utajeným dychom, hlboko dojatý hľadí mimovoľne na túto ohromujúcu krásu, posky¬tujúcu nevšedný pôžitok duši, pravú pastvu úmyslom ľudským, na krásu, ktorú nemôže dokonale ospievať poet, ani náležité štet¬com načrtnúť maliar, ani zliať verne v lahodnú súhru zvukov hudobný skladateľ.
Tatry, rozumie sa, už dávno vzbudili čulý záujem Slovákov a medzi ich štítmi bol to práve Kriváň, ktorý stal sa stredom ich záujmu, kým ostatné štíty tatranské ostávali im akosi cudzími. Hľadievali naň s hlbšou pietou a vyhľadávali ho ochotnejšie i ča¬stejšie, ako ostatné, hoc i frekventovanejšie a vyššie tatranské so¬chorce. Opriadla ho bájami ľudová fantázia, ospievala ľudová i umelá poézia v piesňach, básňach i povestiach. Azda preto, že dvíha sa z kraja rýdzo slovenského, obracia sa na západné Slovensko, už oddávna národne upovedomenejšie, a že ostával vždy akýmsi najslovenskejším. Lebo veď i keď za maďarskej éry mená väčšiny tatranských štítov „pomaďarčili" a keď v tom ohľade zvlášť hor¬livá štátna lesná správa vo Východnej čudnými maďarskými ná¬zvami pokrstila všetky doliny, potoky, stráne atď. v okolí Kriváňa, na prastaré slovenské meno jeho neodvážila sa ani ona siahnuť. Názov Kriváňa ostával slovenským tak vo všetkých maďarských, ako i v ostatných inojazyčných dielach absolútne, bez výnimky. Tým pôvodným slovenským menom označujú ho už i najstaršie latinské a nemecké spisy o Tatrách (zo 17. a 18. storočia) v časoch, keď ostatné tatranské štíty ešte ani nemalý mien, respektíve keď ich mená ešte neboli ustálené.
Slováci pokladali Kriváň oddávna za národný maják, akýsi slovenský Blaník, za národnú baštu, svätyňu, za pochodeň národ¬ného ducha, za žulový základ národného života a symbol lepšej budúcnosti. V časoch národnej poroby usporadúvali naň a podeň temer so všetkých strán šíreho Slovenska pamätné, hromadné ná¬rodné vychádzky, ktoré nepochybne malý istý význam v duchov¬nom živote národnom a hodné sú toho, aby boli v našej histórii aspoň zaznamenané. Účastníci týchto vychádzok tam hore, ďaleko od ruchu všedného života, v intímnom, vrelom styku s bohatou tatranskou prírodou, plnou živelného, hymnického jasu, dýchajú¬cou divou krásou, rytmom, čarovným šepotom hôr, povznᬚali sa, nepriazňou osudu stíhaní, do sveta vyššieho, a opojení jeho ozrutnosťou, očarovaní neobvyklou panorámou, naplnení čírou radosťou, uchvátení pocitom voľnosti a nekonečnosti, nadchnutí rozkošou, vzkypeným nadšením, z ktorých vyvierala harmónia duše, rozplamenení, uveličení svätým zápalom rodolásky, v sviatočnej ná¬lade vzdávali Kriváňu a Tatrám hold, voľný, nesputnaný prejav svojim citom i slovom, vytúžili sa, zarečnili si, zápalisto zaspievali ná¬rodné piesne, hymny, ktorých spev bol tam dolu zakázaný, stíhaný.
Prvotný prameň, základnú vzpruhu národných vychádzok hľa¬dať nám prichodí v romantizme, v tomto obrodzujúcom duchov¬nom prúde, pohybe, ktorý počiatkom 19. storočia prevalil sa celou Európou a zachvátil i naše Slovensko. Ukazoval sa medziiným i v obľube prírody, propagovanej už Rousseauom, vo vychádzkach do jej lona, ktoré naplňujú dušu človeka blahým pocitom voľnosti, odpútavajú akosi od zeme, odhmotňujú a povznášajú ho do vyš¬ších, čistejších sfér, ďalej v láske k rodnej reči, k národnému svojrázu, svojskosti, samobytnosti, v oživení starých tradícií, v uctievaní pa¬miatok dávnej slávy, v navštevovaní rumov hradov a iných pa¬mätných miest ap., a stal sa jednou z hlavných hybných síl nášho ná¬rodného obrodenia, našej renesancie, prameňom prerodu du¬chovného a spoločenského v prvej polovici 19. storočia.
Vychádzky na Kriváň konali sa s dlhšími prestávkami, asi v periódach jednej generácie, každá z nich zapadá akosi do iných čias národného života a nesie na sebe pečať týchto čias, ich ko¬lorit. Dejiny tatranských národných vychádzok sú stručné, úryvkovité dejiny celého slovenského národa za posledných sto rokov, zachytávajúce ich hlavnejšie črty.
Za akýsi úvod týchto národných vychádzok, ktoré teplé krásy dávnej, milej romantiky zachovali, oživovali bezmála až po naše dni, prichodí nám pokladať už výstup, ktorý urobil so šiestimi druhmi a jedným vodcom na Kriváň z Východnej cez Kopu a Priehybu 24. septembra 1835 Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794-1874), knihár, nakladateľ, spisovateľ, zakladateľ prvej verejnej knižnice v Liptove, neúnavný rozširovateľ slovenských a českých kníh, horlivý usporiadate! ochotníckych divadiel, národný buditeľ a trpiteľ, ktorý ruka v ruke s hybským lekárom Jonášom Guothom a inými národovcami bol prvým buditeľom a prvým vodcom ná¬rodného obrodného pohybu v Liptove. Opísal vychádzku túto v Kuzmányho „Hronke" z r. 1837 v článku „Cesta na Křiwáň Liptowský". Bolo to v časoch, keď na slovenskom nebi zaskveli sa už také hviezdy, akou bola Kollárova „Slávy dcéra" (1824), Hollého „Svätopluk (1833) a „Cyrillo-Metodiada" (1835), keď Pavel Jozef Šafárik písal už svoju apológiu Slovanstva, keď Samo Tomášik bol napísal už hymnu „Hej, Slovany" (1834), keď vzplanul už na Slovensku živelnou silou povedomý slovenský a všeslovanský ruch a keď už i medzi vrchmi Liptova zavial nový duch času, vznikli nové svieže prúdy, začalo sa vzmáhať národné povedomie nielen medzi mešťanmi a zemanmi, ale i medzi obecným ľudom, úpe¬júcim vtedy ešte v jarme poddanstva. Na čelo zdarne šíriaceho sa národného pohybu stal si tu krátko potom (1837) neohrozený Michal M. Hodža, evanjelický kňaz v Liptovskom Sv. Mikuláši. Prvá spoločná národná vychádzka na Kriváň bola 16. augusta 1841 a zúčastnili sa na nej Ľudovít Štúr, Michal M. Hodža, oba poprední vodcovia Slovenska, hlavné stĺpy štúrovskej družiny, ne¬skoršie slávni bojovníci za slovenskú slobodu v revolučných ro¬koch 1848/49, ďalej Gašpar Fejérpataky-Belopotocký a mnohí iní slovenskí národovci zblízka i ďaleka, ako i peknoduchá, horlivá, všeobecne uctievaná „matka národovkýň slovenských" Johana Miloslava Lehotská so svojím manželom Jánom Lehotským, ev. kňazom v Lipt. Trnovci, a grécke knieža Ján Aristarchos. Spomína výstup tento i Samo Hroboň v svojich rozpomienkach „Prechádzky po Slovensku" (Dom a škola, 1886: - Keď sa zjavili - píše Hroboň - pod Kriváňom (Štúr a Hodža), dva čierne orly zakrúžili nad nimi, akoby vítali dvoch orloduchov Slovenska. Sám Štúr , uveličený, napísal pri tej príležitosti vzletnú báseň „Ku Křiwáni" (al¬manach Nitra, 1842). Bolo to na počiatku veľmi významnej štú-rovskej periódy, keď na mnohých stranách Slovenska viali už vysoko slovenské zástavy a Slováci počali s nádejou, ba dôverou hľadieť do budúcna, ale keď sľubný rozvoj už ohrozovať začal i krutý nápor bezohľadnej maďarizácie, neveštiacej nič dobrého. Tri roky po tom (1844) vznikol v Liptovskom Sv. Mikuláši osve¬tový a literárny spolok „Tatrín" na kultúrne, národné a hmotné povznesenie pospolitého ľudu a Hurbanov almanach „Nitra" začal vychádzať v literárnej slovenčine (štúrovčine).
16. júna 1842 bol na Kriváni, v sprievode niekoľkých slo¬venských vlastencov Izmail Ivanovič Sreznevskij , profesor slo¬vanskej filológie na petrohradskej univerzite, ktorý v tom čase konal štúdie na Slovensku. Jeden z účastníkov, Bohuslav Nosák-Nezabudov, nádejný básnik štúrovský, vtedy evanjelický kaplán vo Sv. Mi¬kuláši, napísal pri tom menovanému slovutnému slovanskému učencovi venovanú báseň „Nezábudky krivánske" (Nitra 1842, v cykle „Spevy Tatranské"). Opis rozhľadu z Kriváňa od veľkého dejstvovateľa národného dr. Jozefa Miloslava Hurbana sa nachádza v jeho štúdii „Slo-vensko a jeho život literárni" (Slovenskje pohladi, 1851, diel I. str. 19.) nasvedčuje, že i on navštívil Kriváň, a to nepochybne roku 1845, keď bol v Tatrách.
Po prvej národnej vychádzke na Kriváň nastala dlhšia pre¬stávka. Rušné predrevolučné a revolučné roky neposkytovali príležitosti, ani času na národné prejavy tohto charakteru a po¬revolučná absolutisticko-centralistická Bachova éra, ukazujúca sa na Slovensku v sklamaní, znechutení, vytriezvení, nebola tiež vhodná ani len pre takéto nevinné prejavy voľnejšieho myslenia a národ¬ného cítenia. Boli to skutočne „roky suchoty a nemoty" (1851-1860). Len keď po vojenských porážkach rakúskych zmierňoval sa policajný vládny systém a Slovensko sa zas prebudilo z letar¬gie, ochablosti, počalo voľnejšie dýchať, 2.-3. septembra 1861, teda nedlho po národnom shromaždení memorandovom v Tur¬čianskom Sv. Martine, zdôrazňujúcom politické a národné požia-davky Slovákov a v roku vzniku Francisciho Pešťbudínskych ve¬domostí, bola na Kriváni zas veľká národná vychádzka na ktorej sa zúčastnil Štefan Marko Daxner, neohrozený bojovník slovenský v revolučných rokoch a osnovateľ martinského „Memoranda", so svojou paňou Pavlínou, básnik Daniel Bachát-Dumný, zberateľ slovenských porekadiel Adolf Záthurecký, spisovateľ Pavel Kuzmány, vlastenci z Gemera, Zvolena, hlavne, pravda, z Liptova atď., medzi nimi i hodne dobrovoľníkov z r. 1848/49. Východiskom bol Važec a smer cez Priehybu. Na samý vrchol Kriváňa vyšlo 32 osôb, z toho 6 dám, ktoré pri tej príležitosti voľky-nevoľky museli si vymeniť módne vtedy krinolíny jednoduchým vychádzko¬vým oblekom. Horkokrvná slovenská mládež vtedy rozmetala zbytky mohutného obelisku, ktorý na pamiatku výstupu saského kráľa Fridricha Augusta na Kriváň roku 1840, postavili s veľkým ná¬kladom roku 1841 na samom vrchole Kriváňa a ktorý už pred rokom 1861 rozdrúzgala náležite hromová strela. Urobili to preto, lebo ich urážalo, že na slovenskom Kriváni stál pomník, na ktorom boli len latinské, nemecké a maďarské nápisy, ale ani slovíčka slovenského. Vracajúcich sa účastníkov vítal pod Kriváňom povestný starý Piťo s čarovnou hrou slovenských trávnic. Bolo to na samom počiatku novej, sľubnej, bohužiaľ nie dlhotrvajúcej éry, ktorá dala nám Maticu slovenskú (1863), tri slovenské gymnázia (v Revúcej 1862, v Turčianskom Sv. Martine 1867, v Kláštore pod Znievom 1869), ženský spolok Živena (1869) a v ktorej na stolici županskej sedel v Liptove Slovák Ján Francisci-Rimavský (1864) a keď gemerským podžupanom stal sa vodca spomenutej vychádzky, Štefan Marko Daxner (1861) atď.
Po krátkom vzplanutí národného života nastal v 70-tych ro¬koch 19. st. znova veľký úpadok, ale národný duch nedal sa trvalo udusiť, časy ochablosti, malomyseľnosti nemali dlhého trva¬nia. Začalo sa skoro znova brieždiť, ľahšie dýchať, osviežujúci vánok zavial zas Slovenskom, keď na národnom kolbišti zjavila sa silná, výrazná generácia, nadväzujúca na generácie predošlé, keď na obzore slovenskej literatúry vystúpila už sľubne slávna lite¬rárna trojica Vajanský - Hviezdoslav - Kukučín. Národný život stal sa zasa rezkejším, čulejším, túžba vymaniť sa z područia maďarského stala sa všeobecnou a hľadali sa nové cesty. Okolo Živeny, ktorá zo slovenských kultúrnych ustanovizní jediná prežila strašnú po¬hromu 70-tych rokov, počal sa znova rozvíjať slovenský národný život spoločenský. Jej roku 1879 obnovené augustové výročné zhromaždenia v Turčianskom Sv. Martine (spojené od r. 1895 s val¬nými zhromaždeniami Muzeálnej slovenskej spoločnosti v celonárodné „martinské slávnosti"), stáli sa čoskoro východiskom ďalších ná¬rodných vychádzok, nakoľko dohovor o nich stával sa tu medzi účastníkmi so všetkých strán Slovenska. Prvá z nich bola po slávnostiach Živeny (5.-7. augusta 1884) 23. augusta 1884 , v roku oslavy 50. výročia vzniku hymny „Hej, Slováci", a vtedy až na vrchol Kriváňa vyšlo 35 ľudí - medzi nimi Pavel Socháň, Jonáš Guoth, Ján Ružiak atď. a 9 dám - kým ostatní pohodlnejší a menej zdatní účastníci ostali v nižších polohách. Vychádzka táto bola z prvých manifestačných prejavov znova prebúdzajúceho sa a potom už viac neutíchajúceho národného života slovenského.
Národné vychádzky stávali sa potom už častejšími. Nešli, pravda, všetky do Tatier (napr. vychádzka na Likavu 20. augusta 1886 s asi 500 účastníkmi a v Tatrách nie vždy na Kriváň (napr. vychádzka na Rysy v auguste 1913, na Končistú 30. augusta 191S). 0 väčšine nezachovali sa, bohužiaľ, nijaké záznamy a preto upadli do zabudnutia. Za národné vychádzky pokladať môžme konečne i každoročné spoločné vychádzky „Pod Stráne", ktoré bývali záverečným bodom programu martinských slávností.
20. augusta 1907 bol na Kriváni so spoločnosťou 22 hláv počítajúcou, nedlho pred svojou smrťou, staručký, 66-ročný Andrej Kmeť, rímskokatolícky kňaz, rodoľub, spisovateľ, botanik, zakladateľ Národ¬ného múzea v Turčianskom Sv. Martine a predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Posledná národná vychádzka na Kriváň pred prevratom bola 20. augusta 1912 , keď výhľadom s chochola Kriváňa kochalo sa 62 účastníkov z Liptova, Oravy, Turca, Nitrianskej, Trenčianskej atď., kým ostatní, na čele s nezabudnuteľným Jurajom Janoškom st. ostali v nižších polohách. Netušili ešte, že blíži sa míľovými krokmi naplnenie času. Bolo to v časoch, keď prišla k slovu a pri¬brala sa do práce i nová, agilná generácia, ktorá siala na národnej roli dedičnej, zoranej, skyprenej hlboko predchádzajúcimi gene¬ráciami, v očakávaní bohatej žne. Rachot žandárskych pušiek, po-sledné stony umierajúcich v Černovej (1907), plamenný protest veľkého Nóra, Björnsona a sústavná práca našich zahraničných priateľov a priaznivcov zobudila vtedy už svedomie Európy a obrá¬tila jej pozornosť na ťažkú borbu malého národa o svoje holé bytie.
Potom skoro prihrmela vojnová víchrica. Už schyľovalo sa takrečeno ku koncu, keď bola posledná predprevratová národná vychádzka do Tatier, nie však na Kriváň, ale na Končistú. Uspo¬riadala ju slovenská mládež obojeho pohlavia (51 účastníkov) so všetkých strán Slovenska 30. augusta 1918 , hneď ako zakázali a rozohnali brachiálnou mocou výročné martinské slávnosti, zvolané na 27. augusta 1918. Na početných bojiskách svetovej vojny príšerne hrmeli vtedy ešte delá, smrť kosila, vyhášala v nebývalej miere ľudské životy, ohavné stroje ničili nepretržite hmotné zdroje a ma¬jetky ľudskej kultúry a utrpenie zmučeného, krvácajúceho ľudstva na ceste tŕnistej dosahovalo vrcholu. Ale hradby otrokárov sa vtedy už pukali, rúcali, ich bojovné šíky sa klátili, rozpadávali v ničotu a duše účastníkov vychádzky ovládla podivuhodná pred¬tucha veľkých dejov, pocit blížiaceho sa vykúpenia, kýženej slo¬body a v diaľavách ako by bolo vidieť už sľubné zore nového, krajšieho života.

In: Slovenské pohľady, 1933, s. 743-750


2. HISTORICKÁ BIBLIOGRAFIA TATIER Z ROKU 1951

1. Asbóth Ján, prof.: Topographisch-mineralogische Beschreibung des Felsenkessels, in welchem der Grüne See auf den Karpaten eingeschlossen ist (Topographisches Taschenbuch für Ungarn, Ödenburg, 1802)
2. Ascherson, P. dr.: Eine Karpathenreise. Brandenburg, 1865.
3. Bel, Matej: Notitia Hungariae novae historico-geographica. Viedeň, II, 1736.
4. Bel, Matej: Hungariae antiquae et novae prodromus. Nürnberg, 1723.
5. Bella, Štefan: Výlet na liptovský Kriváň (Národnie noviny, 1896, č. 14)
6. Berzeviczy, Gregor: Topographische Beschreibung des Kolbacher Thales. (V. Bredetzkeho: Beiträge zur Topographie und Statistik des Königreichs Ungarn, 1805)
7. Berzeviczy, Gregor: Die merkwürdigen Karpathen in Ungarn. (Fr. Sartori: Naturwunder und außerordentliche Naturerscheinungen unserer Zeit in dem österr. Kaisertum. Graz, 1821)
8. Bielovodský Andrej: Severné hranice Slovenska (bez vročenia)
9. Bohuš Ivan: Osudy tatranských baní (Krásy Slovenska 1948/49)
10. Bohuš Jur: Historisch-geographische Beschreibung des Zipser Landes, 1919 (Nemecký preklad prof. Jána Liptáka)
11. Brtáň-Kriváňsky, Rudo: Karbunkulová veža (Krásy Slovenska, 1929)
12. Brtáň-Kriváňsky, Rudo: Kriváň (Krásy Slovenska, 1928)
13. v. Brixen, Karl: Fragmente aus dem Tagebuche über eine Reise durch das nördliche Ungarn. (Archiv für Geographie und Statistik, 1803)
14. v. Brixen, Karl: Excursion von Vazsec oder vom Dorfe Csorba aus im Liptauer Komitate nach dem Grünen See im Jahre 1788 (Arch. f. Geogr. u. Stat., 1803)
15. B-t, H.: Der Karfunkel (Zipser Bote, 1880, č. 45)
16. Buchholtz, Jakub: Beschreibung des wundervollen Carpathischen Schneegebirges. (K. Windisch: Ungarisches Magazin, sv. III., Bratislava, 1783, v odtlačku: Kežmarok, 1904)
17. Buchholtz, Jakub: Reise auf die Karpatischen Gebirge und in die angrenzenden Gespannschaften. (Ung. Magazin, siv. IV., 1787, v odtlačku v Kežmarku, 1905)
18. Buchholtz, Jur. ml.: Relation von der Carpathischen Reise, soder Herr George Buchholtz in Käsmark anno 1724 verrichtet, besonders vom Grünen See.(Annales physicomedicorum, Breslau, 1725, v odtlačku v Kežmarku 1899: „Eine Tátrareise in vorigem Jahrhunderť')
19. Buchholtz, Jur. ml.: Dreitägige Karpathische Gebürgreise (Annales phys.-med., Breslau, 1726)
20. Buchholtz, Jur, st.: Das weit und breit erschollene Zipser Schnee-Gebürg. Napísané r. 1719, vydané v Levoči r. 1899.
21. Buchholtz, Jur, st: Historisch Geschlechtsbericht, 1904.
22. Czirbesz, Jonáš Andrej: Kurzgefasste Beschreibung des Karpathischen Gebirges (K. k. privilegierte Anzeigen, Wien, 1772, v Karpathenposte r. 1901 a 1902, v odtlačku v Kežmar¬ku 1902)
23. Czirbesz, Jonáš Andrej: Beschreibung einer Karpa¬thischen Bergreise auf den so genannten Krivan, sammt dabei gemachten Beobachtungen (K. k. privil. Anzeigen, Wien, 1773, v odtlačku v Levoči 1901)
24. Čaplovič, Ján: Topographisch-statistisches Archív des Königreiches Ungern, Wien, 1821.
25. Čaplovič, Ján: Gemälde von Ungern I. 1829.
26. Čaplovič, Ján: Archív des Königreiches Ungern, I. 1821.
27. Čižmár, Jozef: Povesti o zlatých pokladoch tatran¬ských (Sborník MSS, 1905)
28. Dobšinský, Pavol: Vysoké Tatry (Slovenské pohľady, 1884)
29. Dobšinský, Pavol: Prostonárodnie obyčaje, povesti a hry slovenské, 1880.
30. Domin, Karol: Naše Tatry, 1931.
31. Drož, Karol: Tatry, 1897.
32. Drož, Karol: Život v Tatrách, 1907.
33. Drož, Karol: Z našich Tater, 1924.
34. Dumný, Miloslav (Bachát): Jonášova stráňa pod Kri¬váňom [Presadený kvietok]. (Orol, 1872)
35. Dumný, Miloslav (Bachát): Výlet na Kriváň (Černo¬kňažník, 1862, č. 23 a 24. Nevädze, 1870, sv. II)
36. Emanuel, Jozef: Raráškove výlety na Kriváň. (Rará-šek, 1872)
37. F*.: Der Berg Kriván in der Lyptau. (Vyšlo pôvodne v Pressburger Zeitung r. 1817, potom v Čaplovičovom diele Bibl. č. 24, v slovenskom preklade v článku Bibl. č. 69)
38. Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar: Cesta na Křiváň Liptowský (Hronka, 1937)
39. Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar: Vlastný životopis. Lipt. Sy. Mikuláš, 1926.
40. Fichtel, Ján: Mineralogische Bemerkungen von den Karpathen. Wien, 1791.
41. Frôlich, Dávid: Medulla geographiae practicae. Bar¬dejov, 1639.
42. Frolich, Dávid: Viatorium. Ulm, 1644.
43. Fuchs, Fridrich: Die Central-Karpathen mit den nächsten Voralpen. Pešť, 1863.
44. Galánffy, Lud.: Sage vom Csorber See (Roč UKV z r. 1898)
45. Genersich, Kristián: Reise in die Carpathen mit vorzüglicher Rücksicht auf das Tátra-Gebirge. (Vyšlo v Bredetzkého ročenke, 1807)
46. Genersich, Kristián: Merkwürdigkeiten der kbnigl. Freystadt Kesmark. Košice-Levoča, 1804.
47. Genersich, Kristián: Wegweiser durch die Zipser Kar¬pathen (V rukopise)
48. Genersich, Samuel, Dr.: Florae Scepusiensis elenchus, 1798.
49. Genersich, Samuel, Dr.: Catalogus plantarum variarum Scepusii, 1801.
50. Graichman, Jakub: Kriváň (Sokol, 1860, a Spisy bás¬nické I, 1890)
51. Greiner, Ľudovít: Die Gerlsdorfer Spitze als die höchste Gebirgshohe der Karpathen (Gemeinnützige Blätter zur Belehrung und Unterhalt, Budín, 1839, a roč. UKS z r. 1896)
52. Greiner, Ľudovít: Gerlachovský chochol, jako nejvyšší jehlan v Tatrách (Slovenské Noviny viedenské z r. 1851, č. 139)
53. Greiner, Ľudovít: Über Höhenbemessungen der Karpathen (Land- u. Forstwirtschaftl. Zeitung, Wien, 1852)
54. Gross, Alfréd, prof.: Der Anteil unserer Anstalt an der Erschliessung der Hohen Tatra, Separát 1941-42.
55. Hacquet, Belsazar: Neueste physikalisch-politische Reisen in den Jahren 1787-1795 dureh die dacischen und sarmatischen oder nordlichen Karpathen. Nürnberg, 1790-1796.
56. Hain, G.: Löcsei kronika. 1910.
57. Hartlawb, Gustáv, Dr: Bergauf und Bergalb. 1870 (Časť diela vyšla pod titulom Reise in die Zentralkarpathen v roč. UKV z r. 1900 a zároveň i v odtlačku)
58. Hefty, Jul. And., prof.: Die Sage vom Karfunkelturm (V časopise Turistaság és alpinizmus z r. 1933, č. 6-8)
59. Hellwig: Anmuthige Bergreisen, 1702.
60. Hildenbrandt, F. Ed.: Karpathenbilder. - Glogau, 1863.
61. Houdek, Fedor: Vznik hraníc Slovenska. - Bratislava, 1931.
62. Houdek, Ivan, ing.: Veľký hrad Liptovský (Sborník MSS, 1931, i v odtlačku)
63. Houdek, Ivan, ing.: Prvý výstup na Lomnický štít (Krásy Slovenska, 1933)
64. Houdek, Ivan. ing.: Baníctvo a hutníctvo v Liptove (Prúdy, 1924)
65. Houdek, Ivan, ing.: Tri výstupy na Slavkovský štít (Krásy Slovenska, 1933)
66. Houdek, Ivan, ing.: Prvý výstup na Kriváň r. 1773 (Krásy Slovenska, 1933)
67. Houdek, Ivan, ing.: Výstup na Kriváň r. 1855. (Krásy Slovenska, 1934)
68. Houdek, Ivan, ing.: Veľký národný výlet pod Likavou I. 1886 (Krásy Slovenska, 1924)
69. Houdek, Ivan, ing.: Výstup na Kriváň r. 1817 (Krásy Slovenska, 1933)
70. Houdek, Ivan, ing.: Národné vychádzky na Kriváň (Slovenské pohľady, 1933)
71. Houdek, Ivan, ing.: Polemia s prof. Liptákom (Krásy Slovenska, 1935)
72. Houdek, Ivan. ing.: Cisárska komisia v Tatrách roku 1751 (Krásy Slovenska, 1935)
73. Houdek, Ivan. ing.: Národná vychádzka na Kriváň r. 1884 (Krásy Slovenska, 1935)
74. Houdek, Ivan, ing.: Kedy sa „stal" Gerlach najvyšším štítom Tatier? (Časopis turistů, 1936)
75. Houdek, Ivan, ing.: V javorinskom kraji (Krásy Slovenska, 1936)
76. Houdek, Ivan, ing.: Turistika v javorinskom kraji (Krásy Slovenska, 1936)
77. Houdek, Ivan, ing.: K 140. výročiu Starého Smokovca (Časopis „Vysoké Tatry", 1937)
78. Houdek, Ivan, ing.: Výstup na Gerlachovský štít roku 1879 (Krásy Slovenska, 1937)
79. Houdek, Ivan, ing.: Niečo z minulosti Tatier. (Krásy Slovenska, 1937)
80. Houdek, Ivan, ing.: Prví dobyvatelia Ľadového štítu (Krásy Slovenska, 1937)
81. Houdek, Ivan, ing.: V Malej Studenej doline (Krásy Slovenska, 1937)
82. Houdek, Ivan, ing.: Dračie pleso v Tatrách (Krásy Slovenska, 1938)
83. Houdek, Ivan, i.ng.: Dávne výstupy na Lomnický štít (Krásy Slovenska, 1938)
84. Houdek, Ivan, ing.: S Bohom ostaňte... ! (Krásy Slo¬venska, 1938)
85. Houdek, Ivan, ing.: Obete Tatier (Krásy Slovenska, 1938)
86. Houdek, Ivan, ing.: Zverina Tatier kedysi a dnes.(Lovec, 1940)
87. Houdek, Ivan, ing.: Výškové meranie a mapovanie v Tatrách (Hosť a turista, 1940)
88. Houdek, Ivan, ing.: Tatry v umeleckej tvorbe (Slo¬venské pohľady, 1940)
89. Houdek. Ivan, ing.: Stratené Tatry zasa naše (Krásy Slovenska, 1940)
90. Houdek, Ivan, ing.: Národná vychádzka na Kriváň r. 1861 (Krásy Slovenska, 1939-40)
91. Houdek, Ivan, ing.: Ked' v Tatrách poklady hľadali (Krásy Slovenska, 1939-40)
92. Houdek, Ivan, ing.: B. Hacquet v Tatrách 1793-94 (Krásy Slovenska, 1939-40)
93. Houdek, Ivan, ing.: Prof. K. Ritter v Tatrách r. 1843 (Krásy Slovenska, 1939-40)
94. Houdek, Ivan, ing.: Tatranské plesá v povestiach (Ži¬vena, 1940)
95. Houdek, Ivan, ing.: Štrbské pleso v minulosti (Krásy Slovenska, 1941)
96. Houdek, Ivan, ing.: Ten náš slávny Kriváň (Slovenský rozhlas, 1941)
97. Houdek, Ivan, ing.: Baníctvo na Kriváni (Hosť a turista, 1941)
98. Houdek, Ivan, ing.: Počiatky a vývoj tatranského ná¬zvoslovia (Historica Slovaca, 1940-41)
99. Houdek, Ivan, ing.: Prvý pokus o dobytie Ľadového štítu (Slovenský rozhlas, 1942)
100. Houdek, Ivan, ing.: Výstup na Lomnický štít pred 100 rokmi (Slovenský rozhlas, 1942)
101. Houdek, Ivan, ing.: Kto vystúpil prvý na Lomnický štít? (Krásy Slovenska, 1941-42)
102. Houdek, Ivan, ing.: Kriváň (Hosť a turista, 1942)
103. Houdek, Ivan, ing.: Vychádzka k Zelenému plesu r. 1724 (Krásy Slovenska, 1942-43)
104. Houdek, Ivan, ing.: Počiatky zimnej turistiky v Ta¬trách (Krásy Slovenska, 1942-43)
105. Houdek, Ivan, ing.: Tatranské plesá (Sborník MSS, 1.942-43)
106. Houdek, Ivan, ing.: Zelené pleso pod Jastrabou v Ta¬trách (Krásy Slovenska, 1943-1944)
107. Houdek, Ivan, ing.: Rysy v Tatrách (Krásy Sloven¬ska, 1945-46)
108. Houdek, Ivan, ing.: Vysoká v Tatrách (Krásy Slo¬venska, 1945-46)
109. Houdek, Ivan, ing.: Veľká Studená dolina v Tatrách (Krásy Slovenska, 1945-46)
110. Houdek, Ivan, ing.: Horolezectvo v Tatrách v XVII. stoletia.(Hist. sborník MS, 1946)
111. Houdek, Ivan, ing.: Kežmarský štít v Tatrách (Krá¬sy Slovenska, 1946-47)
112. Houdek, Ivan, ing.: Tatranské chaty po oslobodení (Krásy Slovenska, 1946-47)
113. Houdek, Ivan, ing.: Viktor Lorenc, priekopník tatran¬skej turistiky (Krásy Slovenska, 1946-47)
114. Houdek, Ivan, ing.: Tatry v slovenskom odboji 1944-45 (Hist. sborník MS, 1947)
115. Houdek, Ivan, ing.: Skalnaté pleso či Lomnické ple¬so? (Horolezec, 1947)
116. Houdek, Ivan, ing.: Prostredný hrot v Tatrách (Krá¬sy Slovenska, 1947-48)
117. Houdek, Ivan, ing.: Pokus o dobytie Ľadového štítu r. 1835 (Krásy Slovenska, 1947-48)
118. Houdek, Ivan, ing.: Latinské názvy v Tatrách? (Krá¬sy Slovenska, 1947-48)
119. Houdek, Ivan, ing.: Štôlsky kláštor (Časopis „Slo¬vensko", 1948)
120. Houdek, Ivan, ing.: Výstup na Lomnický štít pred sloročím (Krásy Slovenska, 1948-49)
121. Houdek, Ivan, ing.: Modré pliesko v Tatrách (Krásy re-ska, 1948-49)
122. Houdek, Ivan, ing.: Východná Vysoká či Malá Vyso-i-. Krásy Slovenska, 1948-49)
123. Houdek, Ivan, ing.: Vlastnícke pomery v Tatrách íinnlosti (Šborník MSS, 1949)
124. Hradszky Jozef: Über den Uspsrung der Namem „Karpaten" und „Tatra" (Roč. UKV z r. 1874)
125. Hroboň, Samo: Prechádzky po Slovensku (Dom a škola, 1886)
126. Hunfalvy Ján: A magyar birodalom természeti viszofainak leirása. Pešf, 1863-1865.
127. Hvězdoslav, Kv.: Na Kriváň. (Nitra, almanach, 1877)
128. Hviezdoslav: Sen o Kriváni (Krásy Slovenska, 1923)
129. Chaloupecký, Václav, Dr. prof.: Staré Slovensko. - Bratislava, 1923.
130. Jančo, Jozef: Lúka na Kriváni (Orol, 1875)
131. Jankovich, Marcel, Dr.: Az alpinizimuS vázlatos torténete (Turisták lápja, 1911)
132. Janoška, Jur, ml., Dr.: Vychádzka na Končistú (Krásy Slovenska, 1923)
133. Janoška, Jur, ml., Dr.: Reč Dra Jura Janošku na Gerlachu 12. augusta 1923 (Krásy Slovenska, 1923)
134. Janoška, Miloš: Národná slávnosť na Gerlachu (Krásy Slovenska, 1923)
135. Jeitteles, L. H., prof.: Versuch einer Geschichte der Erdbeben in den Karpathen und Sudetenländern bis zum e des 18. Jahrhunderts (Zeitschrift der deutschen geologischen Gesellschaft z r. 1860)
136. Jeitteles, L. H., prof., jeho zpráva o zemetrasení v Tatrách r. 1662, bez titulu (Jahrbuch der k. k. geologischen Reichsanstalt, Wíen, 1859, Verhandlungen, str. 179-180)
1361.Kleinschnitzová, Flóra, dr.: O Johane Miloslave Lehockej (Živena, 1933)
137. Klimo-Hájomil, Bohumil: Kriváň (Dennica, 1911)
138. Kolbenheyer, Karol: Adalékok a Magas Tatra nomenklaturájához (Turisták Lapja, 1890)
139. Kolbenheyer, Karol: Zur Geschichte der Tatraforschungen (Roč. UKV z r. 1874)
140. Kolbenheyer, Karol: Beitrag zur Kenntnis der Hohen Tatra-Höhenmessungen. (Geologische Mitteilungen (Petermanns), Gotha, z r. 1873)
141. Kordys, Roman: Czy Frölich byl na Lomnicy? (Taternik, 1930)
142. Kořístka, Karol, prof.: Die Hohe Tatra in den Zentralkarpathen. (Geologische Mitteilungen (Petermann), Gotia. z r. 1864, Ergänzungsheft No. 12)
143. Kraus, Ján, škpt: Povesť o Jastrabej veži (Slovenska, 1932)
144. Križka, Alexander: Prečo je Kriváň Kriváňom? (Krásy Slovenska, 1921)
145. Križko, Pavol: Tatry. (Sokol, 1866)
146. Krzich, Josef, Dr.: Notizen über eine botanische Excursion in die Tatra, die Central-Carpathen der Liptau und das Tatra-Gebirge (Österr. botanische Zeitschrift
147. Kürti, Julius: Topografické názvy z oboru baníctva svätojánskeho (Sborník MSS, 1929)
148. Kürti, Julius: Pôvod názvov niektorých častí liptovských Tatier (Krásy Slovenska, 1931)
149. Lám. Fridrich: Deva hôr. Zo sbierky Popperwasser, Kežmarok, 1924, v preklade Ruda Brtáňa (Krásy Slovenska, 1934)
150. Lauček, Daniel Záboj: Dumka kriváňska (Orol, 1850)
151. Lehner, W.: Die Eroberung der Alpen, 1923.
152. Lehotzky, Teodor: Beitrag zur Geschichte les váner Monumentes (Roč. UKV, 1892)
153. Lindner, Arnošt: Die Willi der Karpathen Bote 1881, č. 42)
154. Lipták, Ján, prof.: Das Rote Kloster und Frater Cyprianus, 1937.
1541. Lipták, Ján. prof.: Vorläufer der Botanik in der Zips (Karpathen, 1936)
1542. Lorenc Viktor, Ing.: Ein unvergessliches Nachtlager in der Tatra (Roč. UKV, 1876)
1543. Lorenc, Viktor, Ing.: Die X-te Besteigung der Gerlsdorfer Spitze (Zipser Bote, 1877, čís. 34, 35)
1544. Lorenc, Viktor, Ing.: Auffindung des derzeit k zesten Áufsteiges auf die Grosse Gerlsdorfer Spitze (Zipser Bote, 1877, č. 44, 45)
1545. Lorenc, Viktor, Ing.: Beschreibung des kürzesten aufsteiges auf die Grosse Gerlsdorfer Spitze (Zipser Bote, 1877, 3 a 5)
1546. Lorenc, Viktor, Ing.: Einige Übergänge über die Tatra (Roč. UKV, 1879)
1547. Lorenc, Viktor, Ing.: Eine Wintertofur (Zipser Botte, 1881, č. 39)
155. Lutonský, Alois: Symbolický cintorín vo Vysokých Tatrách, 1948.
156. Magurin Radúz (Miloš Janoška): Na Kriváni (Dennica, 1912)
157. Magurin, Radúz (Miloš Janoška): Vysoké Tatry (Bílková Slovenská čítanka, 1911)
158. Martinka, Jožo, Dr.: Seismologický katalóg Slovenska (Sborník MSS, 1929)
159. Mauksch, Tomáš: Über einige Karpathische Gebirgsseen im Zipser Comitate (Zeitschrift für Physik und Mathematik z r. 1830)
160. Mauksch, Tomáš: Wegweiser durch die Zipser Karpathischen Alpen. Rukopis.
161. Mečiar, Stanislav: Tatry v slovenskej a poľskej poézii (Jubil. almanach Detvan - 50 rokov - Praha, 1932)
162. Medvecký, Karol: Andrej Kmeť, 1913.
163. Meltzer, Jakub: Über die vorzüglichen Seen auf den Karpathen (V Čaplovičovom diele, Bibl. č. 24, z r. 1821)
164. Mihalik, Josef: Ein Aufstieg auf den Kriván. (Roč. UKV, 1887)
165. Murchinson, R. J., sir: Üiber den geologischen Bau der Alpen, Karpathen und Apeninen. (Jahrbuch für Mine¬ralogie, 1849)
166. Münnich, Alexander: Tátrafüred. (Zipser Bote, 1880, č. 33)
167. Münnich, Alexander: Der alte Bergbau Zipsens (Sze-pesi Lapok, 1880, č. 42)
168. Münnich, Alexander: Tátrai kirandulás 133 évvel ezelött (Roč. UKV, 1885)
169. Nagy, Ignác: Das Wunder der Tatra (Zipser Anzeiger, 1868)
170. Nagy, Ignác: Der Diamant des Schwarzen Sees (Zip¬ser Bote, 1881, č. 37)
171. Nosák-Nezabudov, Bohuslav: Nezábudky kriváňske (Nitra, alm. 1842)
172. N-ý: Na Kriváň (Národnie noviny z 27. aug. 1912 a Krásy Slovenska, 1923)
173. Otto, August, dr: Der älteste Weg auf die Lomnitzer Spitze (Roč. UKV 1906)
174. Pálková, Zuzana: Pamiatka na zašlé časy (Krásy Slo¬venska, 1923)
175. Pepkin (Martin Medňanský): Kriváň (Poézia I, 1876)
176. Pepkin; Na Kriváni. (Poézia I, 1876)
177. Philipp: Sagen aus der Karpathenwelt (Spišská No¬vá Ves, 1881)
178. Podjavorinská, Ľudmila: Karbunkulová veža (Slovenské pohľady, 1923)
179. Podjavorinská, Ľudmila: Karbunkul (Slovenské po¬hľady, 1928)
180. Pokorný, Rudolf: Z potulek po Slovensku, II. 1885.
181. Posewitz, Teodox, Dr: Geschichte des Ung. Karpathenvereines (Ročenka UKV 1894)
1.82. Posewitz, Teodor. Dr: Aus alten Zeiten in der Tatra (Ročenka UKV 1913 a 1914, s literatúrou)
183. Posewitz, Teodor, Dr: Reise des Simplicissimnis in der Tatra. Kežmarok, 1900.
184. Posewitz, Teodor, Dr: Die erste Bescihreibung der Liptóer Tatra, Kežmarok, 1900.
185. Posewitz, Teodor, Dr: Eine Tátrareise in vorigem Jahrhundert. Kežmarok, 1899.
186. Posewitz, Teodor, Dr: Die zweite Besteigung des Kriváns, Levoča, 1902.
187. Purkyně, Emanuel, prof.: Výlet do Tater (Živa 1853)
188. Reuss, Gustáv, Dr: Květná Slovenska, 1853.
189. Reuss, Ľ. A.: Devino pleso. Morské oká v Tatrách. Tatranské víly. Miestne báje a skazky (Sborník MSS, 1900)
190. Reyemhol, Karol (Lohmeyer): Vierzehn Tage in den Zentralkarpathen, Neisse, 1842.
191. Róth, Martin: Höhenverzeichnis einiger Punkte in Zips (Ročenka UKV 1877)
192. Rochel, Anton: Naturhistorische Miscellen über den nordwestlichen Karpath. 1821.
193. Salva, Karol: Cesta na Kriváň (Slovenský domový kalendár, Ružomberok, 1898)
194. Seidel, H.: Der Karpathenforscher B. Hacquet in den Liptóer Alpen (Ročenka UKV, 1910)
195 Seidel, H.: Der englische Naturforscher Robert Townson (Ročenka UKV, 1908)
196. Simplicissimus: Simplicissimus hungaricus seu dácia¬mi s. Levoča, 1683, odtlačok Leipzig, 1854.
197. Socháň, Pavol: Výlet na Kriváň (Národnie noviny, 1864, Č. 101)
198. Staszic, Stanislav: O górach Bieskidach i o Krywanie w Tatrach, 1805.
199. Stodola, Kornel: V centrálnych Tatrách (Slovenské pohľady, 1899)
200 Sydow. A.: Bemerkungen auf einer Reise durch die Beskiden über Krakau und Wieliczka nach den Centralkarpathen, Berlín, 1830.
201. Škultéty, Jozef: Streznievskij na Slovensku roku 1842 (Slovenské pohľady, 1894)
202. Spöttl, Ignác: Zum Bergbau in der Hohen Tatra (Zipser Bote, 1884)
203 Szafkarski, Joz.: O niektorých najstarszych zabytkach kartograficznych, przedstawiajacych Tatry i ich przedpole (Wierchy, 1935)
204. Štúr, Dionýz: Bericht über die geologische Übersichts-Aufnahme des Wassergebietes der Waag und Neutra (Jahrbuch der k. k. geologischen Reichsanstalt. Wien, 1869)
205. Štúr, Ľudovít: Ku Křiwáni (Nitra, 1842)
206. Tomášik, Samuel: Hej, pod Kriváňom! (Pieseň)
207. Townson, Robert: Travels in Hungary un the year 1793. Londyn, 1797.
208. Tors, K.: A Zöld tó tundére (Vasárnapi Ujság, 1878)
209. Uram-Podtatranský, Rehor: Morské oko (Orol, 1874)
210. Uram-Podtatranský, Rehor: Víla Štrbského plesa (Národnie noviny, 1894)
211. Uram-Podtatranský, Rehor: Hlas Kriváňa (Časopis MSS, 1901)
212. Uram-Podtatranský, Rehor: Pamätník na Kriváni (Krásy Slovenska, 1923)
213. Uram-Podtatranský, Rehor: Na Kriváni (Národnie noviny, 1883, čís. 147)
214. V. J.: Ein Aufstieg nach der Hohen Tatra im J. 1615 (Ročenka UKV 1891)
215. Varenius: Geographia generalis, okolo roku 1650.
216. Volko-Starohorský, Ján, prof.: Bane v Tatrách (Ča¬sopis MSS, 1908)
217. Volko-Starohorský, Ján, prof.: Pomník na Kriváni (Časopis MSS, 1899)
218. Vosyka, R., inž.: O Jánošíkovom poklade pod Krivá¬ňom. V článku Starý bača rozpráva (Krásy Slovenska, 1928)
219. Vraný, Václav: Na Gerlach (Slovenské pohľady, 1881)
220. Wagner, Karol: Analecta Scepusii sacri et profani. Viedeň, 1774.
221. Wahlenberg, Goran: Flóra Carpathorum principalium. Göttingae, 1814.
222. Warhanek, W. F., prof.: Die Hohe Tatra, Wien, 1857.
223. Weber, Samuel: A kincskeresok a Magas Tátrában (Ročenka UKV, 1885)
224. Weber, Samuel: Erzsucherei in den Karpathen (Zipser Bote, 1877)
225. Weber, Samuel: Bergbau in der Tatra (Ročenka, 1879)
226. Weber, Samuel: Der letzte Bergbau in Tatra (Karpathenpost, 1884, čís. 21, 23)
227. Weber, Sam.: Die erste Besteigung der Schlagendorfer Spitze im Jahre 1664. Levoča, 1901.
228. Weber, Samuel: Die Familie Buchholtz im Dienste der Touristik und der Naturwissenschaft (Roč. UKV 1905)
229. Weber, Samuel: Andreas Jonas Czirbesz, ein Bahnrrnbrecher in der Tátra (Ročenka UKV 1907)
230. Weber, Samuel: Gregor Fr. Berzeviczy (Ročenka UKV, 1900)
231. Weber, Samuel: Thomas Mauksch. (Roč. UKV, 1903)
232. Windisch, K.: Geographie des Königreichs Ungarn. Bratislava, 1780.
233. Zechenter, Gustáv: Výlet do Tatier (Orol, 1873)
234. Zipser, Kristián, Dr: Versuch eines topographisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn, 1817.
235. Žavoron, S. Ľudevít: Rozpomienka na Kriváň (Sokol, 1860)
236. A kriváni emlék (Athaeneum, 1841, čís. 1)
237. A kriváni emlékoszlop (Vasárnapi Ujság, 1864)
238. A kriváni és babiagurai emlékoszlopoik. (Vasárnapi I (jság, 1863)
239. Ausfuhrliche Bescb-reibung des Tatragebirges. (Hesperus, 1818-1820)
240. Das Denkmal auf dem Kriván (Karpathenpost, 1892, 6Í8, 3).
241. Das Krivánmonument (Ročenka UKV, 1894)
242. Dávna vychádzka na Kriváň (Krásy Silovenska, 1925-1926)
243. Ein königlicher Tourist in der Tatra (Ročenka UKV, 1879)
244. Hinterlassene Schrift eines Schatzsuchers (Ročenka UKV" 1901) Preklad slovenskej pôvodiny z r. 1832, resp. 1692.
245. Iter ad Montes Carpathos, ubi Mater Thesaurorum iacet recondita (Rukopis v Lipt. múzeu v Ružomberku). Zemský kľúč.
246. Karpathen-Sagen (Roč. UKV, 1879)
247. Kdy se stala „Lomnica" nejvyšším chlumem Tater? (Slovenské Noviny viedenské, 1860, čís. 1)
248. König Friedrich von Sacbsen und die Tatra (Zipser Bote, 1879)
249. Kriváň Liptovský. Rozličnosti, 1830. (Riznerova Bibliografia, II. 326)
250. Nachrchit von einer Schatzkammer im Tatragebirge (Zipser Bote, 1876, čís. 48.-50) I.
251. Spis do Tatár k trom Turňam (Sborník MSS, 1907) i
252. Wahrhaftige und gründliche Beschreibung zu den dreyen Thürmen und zu dem Kroten-See (Bibl. čís. 45, str. 196-197) Zemský kľúč.
253. Wirklicher Führer in der Tatra-Beschreibung einiger Orte, wo Schätze zu finden sind (Szepasi lapok 1880, čís. 36, 40, 42, 44)
254. Firsoff: High Tatra.
255. Hornickel, Ernst: Die buntea Wunder der Tatra, Í944.
256. Val. Eljasz: Szkice z podróžy w Tatry, 1874.
257. Dr. Stan. Eljasz-Radzíkowski: Poglad na Tatry, 1896.

In: Houdek, Ivan: Osudy Vysokých Tatier. - Bratislava : Nakladateľstvo Slovtour, 1951, s. 200-212

 


Copyright © 2019 Tatry v literatúre. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.